expedícia členovia fotogaléria partneri média kniha návštev projekt 2006 |
O EXPEDÍCII ASSALAM ALAIKUM, Great Trango Dodo Kopold Nádherné žulové špáry, perfektné lezenie začínajúce hneď pár metrov nad zemou a končiace kdesi o dvetisíc metrov vyššie. Pritom to najťažšie a najstrmšie miesto je v záverečnej štítovej stene v 5.500mnm. Odtiaľ je však ešte veľmi ďaleko k vytúženému cieľu. To je južná stena Great Tranga, stena ktorá je ako stvorená pre alpský štýl, ale aj stena, ktorá skrýva obrovské nebezpečenstvo v prípade zhoršenia počasia. Vedeli sme veľmi dobre, že ak raz do tejto steny nastúpime a nebude nám všetko hrať do karát, bude veľkým problémom vrátiť sa. Preto tu cesta späť vedie len cez vrchol. Dlhá a náročná, ale koľko dní bude trvať sme mohli len predpokladať. Zbalili sme sa na štyri dni. Najviac sme sa obávali štítovej steny. Zospodu sa totiž nedala nájsť rozumná línia. Odložil som preto ďalekohlad a povedal Gabovi: “Dobrodružstvo sa práve začalo.” Obaja sme jednej krvnej skupiny. Naša filozofia je založená na rýchlosti lezenia, dôvere a silnej psychike. Vedeli sme, že ak chceme byť rýchli, musíme ísť úplne naľahko. V desaťkilovom batohu preto chýbal spacák, ktorý sme však nahradili kvalitným oblečením. Ultraľahká ľadová výstroj, špeciálna výšková strava, dve sady friendov, desať skôb, pár čokov a jedno polovičné lano. To bolo všetko čo sme mali. Štvrtého augusta sme nastúpili do steny. Ako prvý liezol Gabo, no striedať sme sa mali po dni a podľa toho, kto sa ako bude cítiť. Terén bol hneď od začiatku náročný, liezť súčasne sa nedalo a k záveru dňa som za hlbokej tmy ešte preliezal rozbitý komín za A2. Noc v stene bola bez vody a varenia a dehydrovaní sme v tichosti prečkali do rána. Druhý deň nás šťastie definitívne opustilo. Poobede začalo pršať. Mali sme však vylezených tisíc metrov a zostup už neprichádzal do úvahy. Pre zlepšenie nálady sme si pustili rock'n'roll. Na štvrtý deň sme doliezli pod štítovú stenu. Pod strmé, miestami previsnuté široké špáry. Počasie sa však opäť zhoršilo a po osemdesiatich metroch sme museli zlaniť do sedla, kde sme za hustého sneženia prečkali ďalšiu noc. Bola strašná zima. V noci som nameral -15 0C. Ráno nás nečakalo žiadne spasenie, len oľadnená skala, ťažké lezenie a mokrý sneh. Stál som na štande osemdesiatej dĺžky a modlil sa k Bohu, potom k Alahovi a nakoniec k samotnej hore. Snežilo však naďalej a ďalší bivak bol len horší, studenší a navyše sme dojedli našu poslednú výškovú stravu. Nič tu nebolo zadarmo, každý pohyb po oľadnenej skale, každé založenie zamrznutého istenia, každý meter smerom hore. Tieto dni som liezol už len ja. Gabovi vynechával zrak a bolo by nezmyslom púšťať ho dopredu. Liezli sme už nadoraz, a napriek tomu ten najhorší bivak nás ešte len čakal. Bez jedla, s ďalším snežením a oveľa väčšou zimou. Zapálili sme si varič, aby sme sa aspoň trochu ohriali, ale v mdlobách nám spadol a veľa nechýbalo a boli by sme sa udusili. Na siedmy deň sa vyčasilo, ale skala ostala oľadnená. Bol som rád, že sme hladké platne preliezli ešte včera. Keďže že sme nespali už takmer tri noci, neviem sa riadne sústrediť na lezenie a padám osem metrov. Chvíľa ticha, bolesť v boku... Sto metrov pod vrcholovým hrebeňom!!! Nesmieme to vzdať! V amoku už nehákujem zasnežené škáry ale ich leziem voľne. Na poludnie sa končí jedno trápenie a začína druhé. Za posledné dni nasnežilo príliš na to, aby sme mohli zostúpiť normálkou. Volíme preto bezpečnejšiu no náročnejšiu cestu dole. Zlaniť západnú stenu. Máme však len osem nitov a štyri skoby. Nie sme si istí, či sa to vôbec dá. O siedmej večer máme polovicu steny za sebou. Desaťmetrové prekĺznutie pri zlaňovaní ma takmer stálo život, o ďalší som takmer prišiel, keď som sa utrhol s lavínou a nekontrolovane padal stopäťdesiat metrov. Len zázrakom som vyplával z masy snehu a zastavil. Bola už tma, v diaľke svietli svetlá Trango B.C., no nik nám nešiel naproti. Boli sme stratení a vyčerpaní. Gabo sa navyše šmykol, strácal sa mi pred očami v strmej platni. To nemôže byť predsa koniec! Musí zastaviť! Akoby zázrakom, po tridsiatich metroch ubrzdil. Vydýchol som, no radosť som už nevnímal. Ani keď sme po kilometri našli našu druhú polku lana, ktorú som stratil v lavíne. Na ôsmy deň sa ledva vlečiem. Už len pár sto metrov, no ja mám pocit, že to nedokážem. Padám do sute, aby som sa opäť postavil a prešiel dalších desať metrov. Volám na Gaba, alebo si to len predstavujem, to neviem. Možno už varí v kempe. Ale varič mám ja. Opäť sa premôžem a idem ďalej. Päť hodín ráno. Gabo leží nehybne v prachu Trango B.C. Padám k nemu aj ja. Obaja ležíme a potom mi už len niekto podáva ruku. Je koniec. Dokázali sme to. Vyše tritisíc metrov lezenia, osem dní od nášho odchodu. ASSALAM ALAIKUM Dodo Kopold (25), Gabo Čmárik (23) južná stena Great Tranga (6.250m) prvovýstup alpským štýlom na prvý pokus 8 A2 ABO cca 90 dĺžok 04.-11.8.2005 Ďalšie dosiahnuté ciele:
|